Plastic Playground mojimi očami
Tento rok som si vybrala jeden svetový pretek, ktoré ho sa chcem zúčastniť osobne a zažiť skutočnú chuť prestýžnej obstacle only súťaže. Začiatkom Júla, teda od 11. do 17. sa konala v Anglicku súťaž Plastic Playgound, najvačšia prekážková súťaž na full size vleku pre rok 2016.
Ak niekto čo i len trochu vyzná vo wakeboardingu, tak pri pohľade na zoznam pozvaných jazdcov musel vidieť, že to nebude len taká hocijaká liga, ale konkurencia tých naj jazdcov z vyše 20 krajín.
Bohužiaľ nie všetci potvrdení jazdci prišli, nakoľko po minulých rokoch už vedeli, že víťaz si odnesie tučných 10.000 dolárov, no je to all in. Keďže jediné, čo jazdci od organizátorov dostanú je stan s nafukovacím matracom a štartovné zadarmo. Mnohí už vedeli, že organizácia tu moc nefunguje a aj potrebné informácie sa človek len tak nejak dozvie za pochodu, prípadne aj nedozvie. Ale hlavne že sa stretne partia a človek má možnosť po(piť)rozprávať sa s ľuďmi, ktorých len tak ľahko nestretne.
S mojimi 2 kamošmi sme sa rozhodli, že vyskúšame, čo je to obstáť vo svetovej konkurencii. Mňa hlavne lákala možnosť uvidieť prvý krát celú Women Pro čatu pokope a zistiť, kde sa nachhádza skutočný ženský wakeboardový level. Cestovali sme z nemecka a šli sme Eurotunelom z Calais. Po vystúpení na Anglickej strane som očakávala ten nepríjemný pociť jazdy na opačnej strane, no ten sa dostaviž až po 150 km, keď som prvý krát zišla z dialnice do menšieho mestečka Slough, blízko najvačšieho Londýnskeho letiska Heathrow, kde sa nachádza wake areal Liquid Leisure. Prichádzame v nedeľu podvečer okolo 9, takže stíhame akurát tak rozložiť stan a ideme si umyť zuby, aby sme boli ráno fresh a mohli ísť trochu pojazdiť. Neočakávane sa vraciam z toaliet o 4 ráno, nakoľko človek musí ísť najskôr cez bar. V bare sedí majiteľ, ktorý nás milo privítal a nalial nám zopár drinkov, no a tak som ho tiež pohostila slovenským Tatra tea 52%. Tož fain wellcome party.
V pondelok a utorok boli na pláne tréningy . Samozrejme nás prekvapilo, že po zaplatení 65e štartovné, treningy nie sú v cene, ale si musí človek kúpiť denný lístok za 45 libier. ďalším prekvapením bol camping, respektíve lúka na ktorej sa dal postaviť stan. Samozrejme bez záchodov a pripojenia k elektrine. Za tento komfort si účtovali 15 libier na noc na človeka. Takže sme sa radšej nenahlásili, že tam stanujem, no a našťastie nikto nič.
Prvé kvalifikácie sa šli v stredu. Decká, juniori, seniori a všetky ostatné mini kategórie. Štvrtok sa jazdila kvalifikácia. Všetci pozvaný jazdci, boli posunulý priamo do štvrťfinále a kvalifikácia ostala len pre prihlásených jazdcov. Človek by očakával, že tam toho moc neuvidí, no prihlásili sa tu mladí no už známi jazdci ako napr. Joe Battleday, Bene Tremmel, Emillio Epstein, Jamie Neville a aj moj kamoš Nick Schäfers. V 6 členných heatoch postupovali 2 najlepší.
V piatok prebehlo štvrť finále žien Pro. Nakoľko nie všetky pozvané jazdkyne pricestovali a prihlásených žien nebolo veľa, tak sa kvalifikácia vynehala, pričom všetky slečny šli priamo do štvrťfinále. Taktiež 6 členné heaty, každá má možnosť 2 jázd pričom lepšia sa počíta. ženy stihli v ten deň odjazdiť aj LCQ, kde má každá nepostupujúca už len jeden pokus.
Na sobotu pripadlo finále neprofesiálnych kategórii plus LCQ muži. Myslela som si, že sobotný večer bude pokojnejší, no všetci nepostupujúci si dali párty už v sobotu a tých pár, čo to dobojovalo do finále, si to zas vynahradila v nedeľu po veľkom a drsnom finále.
Nedeľa ráno začína semifinále žien. Osviežujúci ranný tréning, teda 3 koliečka na rozjazdenie, nedopadli dobre pre Sanne Mayer, ktorá si vykĺbila rameno a nemohla štartovať. Ostatné dievčatá predviedli svoje maximum. Do finále sa prebojovalo 8 dievčat a videli sme naozaj vysokú úroveň. Mali sme možnosť pozrieť si Pete Rose v podaní Anny Nikstad, toe bac 5 od Maxim Sapulette, či naozaj huge Tantrum tailgrab od miestnej Megan Barker. Plus k tomu dodáme 9 prekážok, z ktorých žiadna nie je ľahká. Vidieť dievčatá skúšať a hecovať sa na obrovské prekážky ako je stair set, schody s wallridom, transition rail, handrail či rôzne transferové prekážky nie je úplne bežné. No tu to bol štandard.
Muži mali vo finále okrem štandartného set upu jeden extra záverežný obstacle a to unit L kiker s transferom do wallridu. Takže vo finálovej jazde si mosul dať človek v jednej lajne 12 prekážok z toho 2 kickre. Človek mal nárok na jeden pád, pričom dostal 0 bodov za daný trick no pokračoval ďalej v jazde. Bolo nám povedané, že všetky prekážky sú bobované rovnako plus 30% hodnotenia je celkový dojem a kompozícia. Nie som si úplne istá, či aj v praxi to tak úplne bolo, ale ak niekto pokazil skok tak mal stále možnosť dohnať to na prekážkach.
U mužov sú triky ako fs 9 priamo zo štartu, bs 7, či doble grabs standardom, no bs 9, toe bac 9, fs 10 alebo double sme si mohli vychutnať vo veľkom štýle, nakoľko XL kicker kopal jazdcov naozaj vysoko. Jazdci museli ukázať rotácie všetkých možných variácii a vyžmýknuť na tomto plastovom ihrisku zo seba maximum. Veľkú úlohu tu zohrávala kreativita a čistota prevedenia, nakoľko každý sádzal neskutočné technické triky.
Tu si pozrite víťazné jazdy Arona Gunna, Yonela Cohena a Rayna Peacocka
IT okienko pre wake fanušíkov.
Okrem jazdenia boli počas celej súťaže prítomní ľudia z Airdog. Jedná sa o technológiu, kde si človek môže nastaviť vzdialenosť a uhol pod akým ho bude drone s kamerov nasledovať. všetko čo jazdec musí mať pri svojej jazde je náramok na ramene s prístrojom, ktorý ho lokalizuje, aby ho kamera mohla sledovať. Jazdy, ktoré možete vidieť, sú práve od tejto bandy a najvačšou výhodou je, že človek sa nemusí sústrediť na samotné natáčanie a ovládanie dronu konzolou.
